Leto 2015 bol ten čas, kedy som sa prvý krát rozhodol absolvovať viacdňovú túru na bicykli. Tímových kolegov som mal hneď dvoch Jakuba a jeho tatka.
V nedeľu, 26 júla som si naložil všetky potrebné veci a bajk do auta a vyrazil smer Vrútky, Večer sme ešte stihli s Kubom absorbovať pár luxusných belgických pív “z najvyššej poličky” v jednej martinskej pivárni, stihli sme prebrať predbežný plán trasy a čo môžme od tejto expedície očakávať.
Tu Vám ponúkam zopár “hajlajtov”
Prvá foto expedície
Pondelok: Cesta vlakom smer Kremnica
Pondelok: Bohom zabudnutá obec močiar, ale ľudia tu boli milí
Pondelok: Nad Močiarom
Hneď prvý deň nám takmer stále pršalo
Doping
Jump
Pondelok: zaslúžené kúpanie v tajchu
Pondelok: Zakladanie ohňa na chalupe v Štiavnických Baniach
Pondelok: Večerná inverzia v Štiavnických Baniach
Utorok: Ranná inverzia v Štiavnických Baniach
Utorok: Drsné pózy na Sitne
Utorok: Plánovanie trasy pod Sitnom
Utorok: Bez defektu to nešlo
Streda: Protiturecká pevnosť Bzovík
Streda: Bajky v Bzovíku
Streda: Zvolenský hrad
Streda: “Panzertrain” Zvolen
Štvrtok: Posledný deň. výhľad na Martin, konečne bez ruksaku a záťaže
Táto expedícia mi v podstate dala viac než som čakal, zažili sme veľa vyhrotených situácií kde si človek začína postupne filtrovať čo je dôležité a čo nie.
Po celom dni šliapania v daždi je človeku vzácna suchá mäkká postel. Po celom dni šliapania v horúčave je to zase voda. Avšak keď ju nemáte, napijete sa nekvalitnej, na druhý deň Vám je zle, celý deň zase prší a na chrbte už tretí deň po sebe nesiete ťažký ruksak, tak potom nastane ten pocit, keď Vám je vlastne všetko jedno 🙂